hlina

História stavania z hliny

Napríklad Veľký čínsky múr stojí približne 4000 rokov a bol postavený pôvodne z hliny a až neskôr bol obložený kameňmi a tehlami. Na území ruského Turkestánu boli odkryté pravouhlé hlinené domy z obdobia cca 8000 - 6000 pred n.l. Odhaduje sa, že ešte dnes v príbytkoch z hliny žije jedna tretina ľudstva. V rozvojových krajinách je to viac než polovica obyvateľstva (zdroj Gernot Minke - Příručka hliněného stavitelství). Pri pohľade na stavby u nás človek nemá ten pocit, že? Na našom území sa hlina najviac používala v nížinách južného Slovenska, kde sa stavali domy nielen z nepálených tehál, ale aj technológiou ubíjania hliny do debnenia. Začiatkom 20. storočia začala byť hlina ako stavebný materiál vytláčaná materiálmi, ktoré boli odolnejšie pri styku s vlhkosťou.

Výhody

  • Reguluje vlhkosť v obytných priestoroch. Veľmi rýchlo dokáže do seba prijať vlhkosť z okolitého prostredia a podľa potreby ju zasa vydáva von do priestoru. Je teda vhodná aj do kúpeľne pokiaľ na ňu priamo nestrieka voda. Samotná hlina však vlhkosť nevytvára. Ak sa interiér prekuruje, tak v ňom môže byť aj pocit sucha. To závisí aj od spôsobu vykurovania. Akumulačná pec je vhodnejšia ako napríklad krbová vložka.
  • Prepúšťa vodné pary, stena teda “dýcha”, čo má význam pre zdravú klímu v priestore.
  • Ruší vysokofrekvenčné žiarenie. Spýtajte sa niektorých majiteľov hlinených domov (najmä tých s malými okienkami bez veľkých presklení) prečo majú svoj mobilný telefón položený na parapete okna? 🙂 …ale keďže máme dnes radi veľké presklené dvere a okná, tak sa internet k nám dostane.
  • Hlina výborne akumuluje teplo aj chlad. Dnes sa vo veľkom meradle používajú odľahčené porobetónové tvárnice s izolačnými vlastnosťami. Výborne izolujú, nemajú však akumulačnú schopnosť. Steny sa rýchlo ohrejú, ale rýchlo aj vychladnú. Hlinená omietka je v takomto prípade ideálny doplnok. V zime hlinená omietka interiér dlhšie udrží v teple a v lete naopak svojou tepelnou zotrvačnosťou interiér udrží dlhšie v chlade. 
  • Podporuje ionizáciu vzduchu. Záporné a kladné ionty vo vzduchu spôsobujú prečo sa niekde cítime dobre, alebo zle. Záporné ionty sú pre naše telo tie prospešné. Tie sa nachádzajú v najväčšej koncentrácii v lese, pri mori, pri vodopáde. Kladné sú tie, čo nám škodia. Tých je veľa v prašnom prostredí a napríklad aj tam, kde sa vykuruje krbovou vložkou, teda teplo vyžaruje cez kov a zohriaty vzduch. Naopak akumulačná hlinená pec svojim sálavým teplom má podobné vyžarovanie ako vnímame zo slnka. Preto sa v priestore s takouto pecou cítime dobre. Samotné hlinené omietky záporné ionty nevytvárajú, ale na ich povrchu nedochádza k ich vybíjaniu.

Nevýhody

  • Hlinená omietka má nižšiu pevnosť ako klasická. Je možné ju ľahšie poškodiť, preto je vhodnejšie robiť rohy skôr oblé.
  • Hlina je menej odolná voči pôsobeniu vody, avšak pri dodržaní určitých konštrukčných zásad je možné toto pôsobenie do určitej miery eliminovať aj v exteriéri.
Prečo radi pracujeme s hlinou my?

Hlinu máme radi pre vlastnosti, ktoré sa dajú ťažko opísať. Okrem popísaných fyzikálnych vlastností vnímame, že tento materiál oživuje priestor, ideálne v kombinácii s inými prírodnými materiálmi ako je drevo a napríklad aj kameň. Niekedy dostaneme otázku aký už má zmysel dávať hlinené omietky do domu, ktorý je postavený povedzme, že z "menej" prírodných materiálov. Nazdávame sa, že to zmysel má. Popísané vlastnosti hliny môžu zvýšiť pocitový a úžitkový komfort takéhoto domu a vylepšiť to, čo sa v predchádzajúcich krokoch podarilo menej.

Aké práce s hlinou ponúkame?

  • Najčastejšie robíme z hliny hlinené omietky, či už z miestnej hliny, alebo z hotových obchodných zmesí.
  • Staviame priečky z nepálených tehál murované hlinenou maltou
  • Staviame priečky zo “slamohliny”. Sú to priečky s drevenou konštrukciou vyplnené zmesou slamy namočenej v riedkej ílovej kaši 
Scroll to Top